V priebehu rokov sú však vertikálne i horizontálne izolácie spolupôsobením podnebia, zvetrávania a účinkov solí postupne narušované. Zemná vlhkosť má potom možnosť nasakovať do muriva. Koncentrácia solí v murive ukladaním narastá.
Difúziu podporuje osmotický tlak z pôdy, ako aj sanie stavebného materiálu. Teoreticky môže vzniknúť sanie (podtlak) s hodnotou až 0,9 bar, čo zodpovedá vodnému stĺpcu s výškou 9 metrov.
Prakticky stúpa vlhkosť nahor dovtedy, kým sa vzostupné sily (napr. odparovacia schopnosť, pôsobenie sania muriva) a zostupné sily (napr. zemská príťažlivosť) nevyrovnajú. Tento medzný stav nazývame nulovým potenciálom.
Vniknutím solí, ako napr. nitrátov (ľudovo "liadkov") alebo chloridov (napr. posypová soľ) do muriva dochádza vplyvom ich chemického a fyzikálneho pôsobenia k postupnému rozpadaniu stavebného materiálu.